Naveky rossonero

Autor: Balázs Puskás | 2.6.2020 o 16:13 | (upravené 3.6.2020 o 10:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  40x

Článok ako som sa dostal k láske menom futbal → talianska liga → AC Milan. Klub s obrovskou históriou, ktorú tvorili legendy futbalu.

Písal sa rok 2003, streda 28. mája. Práve som si večer pripravoval veci na ďalší deň do školy. Ako 14 ročný chlapec a ôsmak na základnej škole som dával do tašky úbor a cvičky na telesnú výchovu. V pozadí som počul ako môj otec pozerá nejaký futbalový zápas. Síce aj v tom veku som mal rád futbal ale nejako som kluby a ligy neriešil. Skôr som ho radšej hral ako pozeral.

Po pripravení sa do školy som si sadol pred TV a spolu s otcom sme pozerali zápas. Hráči boli v bielych a v pruhovaných dresoch. Nejaký Turín proti nejakému Milánu. Zápas to nebol extra zaujímavý, nakoľko tými vyčkávali na chybu toho druhého. Útoky boli pomalšie a premyslenejšie. Typický štýl talianskych klubov. Zaujímavé, že najviac ma zaujali hráči v bielych dresoch.

Zrazu ani neviem ako a bol polčas a ja som bol čoraz viac uchvátený hráčmi ako Costacurta, Nesta, Maldini, Pirlo a hlavne Shevchenko. Žiaľ, počas celého zápasu nepadol ani gól. Napriek tomu som hráčov AC Milan pozeral s otvorenými ústami. Hráčom, ku ktorým som sa niekoľko ďalších rokov modlil ako k svätým obrázkom. Pre mňa to boli ľudia, ku ktorým som vzhliadal ako k bohom.

Našťastie zápas dopadol v prospech AC Milan po penaltovom rozstrele. Poslednú premenil Andreiy Shevchenko a nikdy nezabudnem na jeho výraz tváre predtým ako kopol do lopty. Videl som tam nervozitu ale aj túžbu, aby už bolo po zápase.

                                              

 

Od toho večera som sa stal fanúšikom AC Milan. V tej dobe sme ešte nemali internet, tak som využíval každú inú možnosť dozvedieť sa o nich čo najviac. Novinky, prestupy, zranenia a rôzne iné správy.

Hovorilo sa a aj sa hovorí, že taliansky futbal je nudný a pomalý. Možno je to do istej časti pravda ale ja som v hre videl myšlienku a rozum. Nebolo to klasické hara-kiri ale futbal. kde hráči rozmýšľajú. Na túto funkciu boli ako stvorení Andrea Pirlo, Rui Costa a Clarence Seedorf. Traja géniovia, ktorí to dotiahli na absolútnu špičku umenia menom "futbal". Chrbát im kryl defenzívne ladený Gattuso, ktorý bol známy tým, že by za klub aj život položil. AC Milan bolo známe svojou geniálnou defenzívou. O túto povesť sa zaslúžili hráči ako Maldini, Nesta, Costacurta a predtým legenda Baresi. Ofenzíva bola postavená na skúsenom Inzaghim, ktorý sa " už narodil na ofsajdovej čiare" a kanonierovi Shevchenkovi. V bráne všetko istil nestarnúci Dida a z lavičky riadil Ancelotti.

Postupom času, keď sme už aj my mali internet, tak som sledoval dianie v AC Milan denne aj viackrát. Vedel som kto kde hrá najlepšie, kto kam išiel na dovolenku aj mená partneriek. Veľa času som strávil na stránke www.acmilan.cz, kde som istý čas vypomáhal ako autor noviniek.

V roku 2005 bolo AC Milan znova vo finále Ligy Majstrov tentoraz proti Liverpoolu, ale žiaľ napriek náskoku 3-0 zápas prehralo a bola to jednoznačne najhoršia a najbolestivejšia prehra za čias odkedy fandím AC. Odveta finále nasledovala 2 roky potom v roku 2007, kde sa už z víťazstva tešilo moje milované AC a získalo tak 7 pohár Ligy Majstrov. Následne sa stroj na víťazstvá a úspechy zasekol na dlhé 4 roky. Napriek ťažším časom som ostal verný. Prišiel rok 2011 a po dlhom čase som zažíval znova športové vzrušenie. Kto by čakal niečo iné keď má na súpiske hráčov ako Nesta, Silva, Pirlo, Gattuso, Bommel, Ibrahimovič, Robinho, Pato alebo Cassano. Po dlhých rokoch konečne získaný titul v talianskej lige. Konečne znova na vrchole a na súpiske legenda za legendou.

Kto by čakal, že tento moment sa stal na zatiaľ dlhých 10 rokov posledným veľkým úspechom inak historicky bohatého tímu. Preto píšem slovo "zatiaľ", pretože tento útlm stále prebieha. Na konci nasledujúcej sezóny v roku 2012 sa s futbalom resp. klubom lúčili legendy ako Nesta, Gattuso, Zambrota, Inzaghi, Bommel. Rozlúčka bola veľmi emotívna ako pre hráčov tak aj pre fanúšikov. Emócie zatienili aj víťazstvo nad Novarou, keď o výhre rozhodol Inzaghi. Ani legendárny komentátor a fanúšik AC Milan Tiziano Crudeli sa neubránil slzám.

 

Odchodom legiend ako keby odišlo aj srdce a rodinná atmosféra v klube. Vtedajší majiteľ nereagoval dostatočne rýchlo a zodpovedne na odchod hviezd a odvtedy sa klubom prehrnulo veľa priemerných až podpriemerných hráčov. Fininvest patriaci pod politika a miliardára Silvia Berlusconiho predal klub v roku 2017 čínskej skupine investorov možno ani netušiac do akej pasce posiela už svoj bývalý klub. Začiatky vyzerali povzbudzujúco, pozitívne slová a veľa nových mien, predovšetkým Leonardo Bonucci z konkurenčného Juventusu Turín. Vtedy sme ani netušili, že to bude jeho najslabšia sezóna a výkony nových hráčov tiež neoslnili. Čínska neúspešná "rozprávka" mala veľmi krátky priebeh. Už po roku, keď neboli schopní číňania splácať dlhy klub prevzala americká investičná skupina Elliott Management Corporation, ktorá povyhadzovala všetkých číňanov a ich miesta nahradila svojimi ľuďmi. Momentálne slávny klub prešľapuje z jednej nohy na druhú a nevie sa poriadne odraziť od dna.

Na novú sezónu 2020/2021 sa chystá istá revolúcia, keďže klub má prevziať manažér Ralf Rangnick, ktorý bol veľmi úspešný s tímami 1899 Hoffenheim a RB Lipsko. Mal by mať za úlohu vytvoriť mladý dynamický kolektív prahnúci po víťazstvách.

Samozrejme všetko ukáže až čas. Naďalej som veľkým fanúšikom AC Milan a aj ostanem napriek nie vždy pozitívnym zmenám v tíme. V roku 2018 som navštívil zápas proti SSC Neapol. Gól síce nepadol ale atmosféra s vyše 60 000 divákmi stála zato. Forza Milan !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Andrej Kiska: Matovič ma pri Kollárovi sklamal (rozhovor)

Kiska chce za šéfku Za ľudí Remišovú.


Už ste čítali?